Bolo mi to tak ľúto, že by sa poviedka nezverejňovala, a tak som sa rozhodla, že poviedka aj cez to, že je pozastavené, sa zverejňovať bude. Chcem sa teraz vážne poďakovať všetkým čo sem na blog zavítajú, prečítajú si to a najmä okomentujú. A teraz už posledný krát sa pod 3 kometáre nejde. A ani to, že si to "prečítate" či "jedno-dvojslovné odpovede" si nechajte pre seba. Ja na to zvedavá nie som. Ospravedlňujem sa za chyby, a tiež za to, že neobieham.
,,Takže to berieš?"Zvedavo sa načiahla brunetka, aby lepšie rozumela odpovedi.
,,Áno, ale pod jednou podmienkou, chalanom a ani nikomu zo zamestnancov nepovieš, že mám skupinu, jasné?" ,,A to už prečo?"Nechápala Ami a odpila si z šálky, v ktorej bola káva.
,,Nechcem, aby to niekto vedel, zatiaľ nie." ,,Babám to povieš?" ,,Sú to moje kamarátky, hovorím im všetko. Dúfam, že to pochopia."Vzdychla si blondína a ešte raz si prezrela zmluvu.
,,Ok, tak držím palce. Ináč, nastupuješ v pondelok. O ôsmej nech si na tejto adrese."Podala jej papierik, na ktorom bola napísaná ulica po anglicky a japonsky. Na to brunetka odišla z menšej kaviarne a nezanechala po sebe ani stopy.. Iba smutnú Sayuri, ktorá si až teraz uvedomila, čo práve spravila.
Vstala od nízkeho stola a namierila si to rovno do hotela. ,,Čo si kto navaril, nech si to aj zje."V hlave sa jej ozývalo toto príslovie, ktoré jej asistentka Eriko neustále vkladala do hlavy. Nielen jej, ale celej skupine.
,,Čo som to len spravila, Suki? Dala som na tvoju radu a teraz sa cítim mizerne."S plačom sa posadila na posteľ a rukami si zakrývala tvár. Nemala rada, keď ju takto niekto videl.
,,Ale Sayuri, ja som ti len poradila, mala si sa rozhodnúť sama." ,,Ale veď ty dobre vieš, že ja sa sama rozhodnúť neviem! Potrebujem niekoho, kto ma podporí a vyjasní mi to v hlave!"Od tých všetkých nervov na ňu až kričala. Nikdy by jej to nespravila, ale teraz bola situácia, ktorá to dovoľovala.
,,Sayuri, nechcela si to takto? Žiť svoj sen, stretnúť ho a zapáčiť sa mu a nič iné neriešiť." ,,Áno, ale dúfala som, že sa to stane až po tom, čo naša kapela skončí a nie teraz."Utrela si posledné kvapky sĺz a na rukách uvidela, že sa jej roztiekla čierna ceruzka.
,,Ako som ti hovorila, nič na tom nie je. Proste povedz babám, že sa chceš aj naďalej venovať kapele, ale že to chceš skúsiť aj u ViViD a bude. Myslím, že to pochopia." ,,Myslíš?" ,,Áno."Suki sa na ňu usmiala a nakoniec jej pomohla zotrieť z tváre roztečený make-up.
O niekoľko minút sa už všetky štyri členky spolu s asistentkou stretli v izbe u Mai a Sayuri. Suki, Mai a Lucy sedeli na posteliach, ale Sayuri spolu s asistentkou ostali stáť.
,,Tak, ja som vás zavolala sem preto, že vám chcem niečo veľmi...veľmi dôležité povedať."Sayuri sa bála a hanbila pozrieť im do očí a tak sa len nervózne hladila na rukách a pozerala do zeme.
,,Viete, ide o to, že som sa stretla s Ami a tá mi navrhla prácu. Vôbec som túto ponuku nečakala, ale je to taká životná šanca, že som proste nedokázala odmietnuť. Ide o to, že...že by som pracovala pre...pre ViViD. Veľmi dobre viete, ako ich obdivujem a vždy som chcela sa s nimi stretnúť, ale to neznamená, že chcem s nami skončiť,"Zdvihla zrak od nezaujímavého koberca a pozrela priateľkám do očí, ,,Chcem sa aj naďalej venovať skupine a vám, ale chcem to vyskúšať aj u chalanoch. Budem veľmi rada ak ma pochopíte a vcítite sa do mojej situácie, pretože mne na vás vážne záleží a neviem čo by som bez vás robila,"Pri slove ,,vás" ukázala rukami na dievčatá, ,,Ale musíte pochopiť, že je toto moja jediná šanca, ako sa dostať do blízkosti mojich veľkých vzorov."Ukončila svoj monológ a prešla pohľadom po dievčatách. Suki už vedela o čo ide a tak sa tvárila milo a Sayuri v jej očiach videla, že jej verí. Lucy najprv pozerala nechápavo, no potom ju silno objala a pošepkala jej toto:
,,Samozrejme, že môžeš. Ani sa nás nemusíš pýtať. My ťa len podporíme."Pohladila ju po vlasoch a ešte dlho na ňu pozerala.
Najviac sa však Sayuri obávala Mainej reakcie. Oni dve boli zakladateľkami skupiny a sľúbili si, že ich nikdy nič nerozdelí, pretože obidve chceli tancovať a spievať. A to sa im aj podarilo.
Sayuri jemne odstrčila Lucy a pozrela na Mai. Tá mala na tvári nemý výraz a nedalo sa z neho nič vyčítať.
,,Mai, povedz niečo, prosím."Prosila, ale brunetka ostala sedieť na posteli. Nakoniec sa však pohla, sklonila hlavu a podišla ku Sayuri.
,,Keď to tak chceš."Chytila ju za ruky a pozrela jej do očí. Chvíľu na seba vážne pozerali, potom sa však Mai usmiala a silno ju objala. Sayuri bola z jej reakcie prekvapená, ale zároveň aj šťastná a tak svoju kamarátku pevne objala až jej tiekli slzy po tvári. Od šťastia. Že sa to tak dobre vyvinulo.
V pondelok
,,Držím ti palce, imouto-chan."Mai sa usmiala a objala Sayuri.
,,Dala si sa na japončinu?" ,,Nie nie, len Suki pozerá celý deň anime a tak sa na mňa niečo nalepilo."Obidve sa hlasno zasmiali až nakoniec Sayuri pustila Mainu ruku a vkročila do veľkej budovy spoločnosti Peace & Smile Company.
Hneď ako vkročila, uvidela pred sebou pobehovať veľa čiernovlasých asistentiek a rôznych chlapíkov, ktorí držali v rukách hudobné nástroje či osvetlenie.
,,Wow."Jediné na čo sa zmohla a už len ucítila ako ju niekto chytá za ruku.
,,Ahoj Sayuri, nemáme veľa času. Ideme hneď za riaditeľom."Oznámila jej Mai a spoločne vkročili do výťahu. Tam sa s nimi vyviezol hore starší pán, ktorý držal v rukách nejakú knihu.
,,To je kniha fotografií. Prišli nové fotky, ktoré nafotili SuG."Pošepkala jej a keď sa starček otočil, milo sa uklonila. Sayuri spravila to isté, ale keďže nevedela aký veľký úklon má spraviť, sklonila sa len jemne.
Na treťom poschodí vystúpili. Sayuri bola už dostatočne nervózna, ale to ešte nevedela, čo ju čaká. Ami ju zaviedla do veľkej kancelárie, v ktorej strede sedel za veľkým stolom starší muž. Mohol mať tak päťdesiat rokov a mal vážnu tvár. Sayuri sa rýchlo hlboko a na niekoľko sekúnd poklonila. Ami spravila to isté a potom sa spoločne posadili na stoličky.
,,Sayuri-san." ,,Hai?"Prihovorila sa po japonsky a počúvala čo jej riaditeľ spoločnosti hovorí.
,,Od mojej zamestnankyne som dostal správu, že sa zaujímate o miesto osobnej asistentky pre skupinu ViViD. Ako prvé vás však čaká skúšobný týždeň, v ktorom sa ukáže, aké máte znalosti. Ak budete vy, Ami-san a členovia skupiny spokojní s vašou prácou, môžete začať pracovať od nabudúceho týždňa na plný úväzok. Stačí len podpísať zmluvu a všetko ostatné sa dohodne v nabudúci pondelok."Sayuri len nemo prikyvovala a na konci pohovoru sa spolu s Ami odobrala rovno do izby, v ktorej ViViD skladali, odpočívali, skúšali si oblečenie a podávali rozhovory.
,,Nebuď taká nervózna."Zasmiala sa brunetka a otvorila dvere. Srdce jej tĺklo už aj tak rýchlo a hlasno, ale keď sa dvere otvorili, tlkot a buchot zosilneli a vlastníčka tohto srdca mala pocit, akoby si dávali závod.
Ona to udělala! Ona to fakt udělala!
Ty holky jsou na ní až moc hodný xD. Každopádně se těším, co bude dál. Doufám, že budou přibývat komentáře, protože bych se ráda dozvěděla, jak bude s ViViD vycházet (a jestli její tajemství praskne, muchacha xD)